utorok 27. augusta 2013

Opravy

    Dnes som pripísala ďalšiu stranu k mojej poviedke Mená. Už som sa chystala na ďalšiu ale potom som si povedala stop a vrhla sa na opravy. Povedala som si, že medzery medzi jednotlivými odstavcami sú príliš veľké a aj to, že stále tam na mňa čumia nejaké chyby v štylistike a pravopise.
    Tak si teda dávam záväzok, dnes opravím aspoň tie odstavce a neskôr sa vrhnem na štylistiku. Potvoru menom pravopis si nechám na koniec, pri tej mi už hádam aj pomôže niekto iný. Sama si na ňu totiž netrúfam.
    Hor sa teda do opráv!

(tento veľmi oči-bijúci obrázok som našla na internete pomocou uja Google :))


                                                                               Vaša Diarsie

pondelok 26. augusta 2013

Dve práce

Zdravím,
pridávam sem dve práce, ktoré som nakreslila ešte pred dovolenkou v Chorvátsku. Žiaľ, sú to len fotky, lebo môj skener napojený na nový počítač tak vrelo protestuje...



                   Vaša Diarsie


nedeľa 25. augusta 2013

Oznam

Zdravím,
okienko Oplatí sa navštíviť bolo aktualizované. Taktiež bolo pridané nové s názvom Ikonka blogu.

                                                       Vaša Diarsie


Sľuby sa sľubujú a blázni sa neradujú

  Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Tak známa veta, ktorú väčšinou používame keď sľubujeme ale neplníme. Napadlo ma ju prekrútiť, keďže ja svoje sľuby plním a konečne sem pridávam toľko spomínaný úryvok z mojej rozpracovanej poviedky Mená.
  Rozhodla som sa pridať sem taký, na ktorom si možno aj zgustnete nejakou  tou kritikou. Nuž asi vás už nebudem dlhšie napínať. Skrátka, tu ho máte:

Postavila som sa oproti nej a začali sme okolo seba krúžiť. Vyčkávali, ktorá zaútočí ako prvá. Moment prekvapenia síce mohol byť rozhodujúci, no ja som chcela zistiť viac o jej schopnostiach.
   ,,Myslíš si, že ma dokážeš poraziť takouto drevenou hračkou?" spýtala sa pohŕdavo a pohodila vlasmi. Neodpovedala som jej, chcela iba oslabiť moju pozornosť aby tak získala výhodu. ,,Ten meč ti aj tak veľmi nepomôže" pokračovala trochu podráždenejšie a ja som si naďalej zachovávala kamennú tvár.
    Zrazu z vody vyletel pozlátený oštep rovno do rúk Vanniri rieky Jusa. Pevne ho chytila, vykročila dopredu a zahnala sa na mňa jeho ostrým koncom. Uskočila som dozadu a tak sa vyhla jej útoku. Nedala sa a zaútočila ešte raz. Tento krát som neuskočila ale jej ranu som zablokovala s pomocou Legun torga.  Zbrane pri náraze zarinčali. Víla sa usmiala, akoby čakala, že sa niečo stane. Keď sa však po chvíli nič neudialo zvrieskla:
,,Ako to! Ten kus ocele sa mal pod úderom môjho Grargo hneď zlomiť!" chvíľu rozmýšľala a potom sa na jej inak sebavedomej tvári objavil náznak strachu ,,Nie to nemôže byť..."
     ,,Ale áno môže," zakričal Narglen z loďky ,,meč z počiatku Anfrandie. Proti nemu nemá tvoj oštep Grargo žiadnu moc." 
     ,,Cse!" odsekla a odhodila oštep späť do mora. Vyhrnula si rukávy, mávla rukou a na mňa sa valila obrovská masa vody. Len, len som jej stihla uskočiť. Stačilo málo a stiahla by ma spolu s Legun torgom na dno jazera.  Vannira mi ale nedal ani vydýchnuť, len čo som stačila uskočiť valila sa na mňa ďalšia. Opäť som uskočila nabok a rozhodla sa vytiahnuť svoju tajnú zbraň, mágiu.
      Všimla som si totiž, že aj keď víla stojí na vode tak značnú časť chodidiel má stále ponorenú v nej. Rozbehla som sa smerom k nej, vyhýbajúc sa pritom stále rýchlejším útokom. Zastavila som približne meter od jej nôh a moja ruka klesla dole. Brušká prstov sa dotkli hladiny a moje pery zašepkali:
,,Fegarlo" pod vplyvom mojich slov voda okolo Vanniri zamrzla, ľad sa zastavil až pri jej kolenách, pri ktorých som kúzlo zrušila a chladne sa jej zadívala do očí. Našla som v nich neskrývané prekvapenie. Nečakala, že niekto ako ja bude ovládať čary.
      ,,Môžeme prejsť?" spýtala som sa jej bez najmenšej zmienky citu v hlase a priložila jej ostrie meča ku hrdlu. Vychutnávala som si  pocit, že mám nad ňou moc. Videla som slabé, nepriznané odlesky strachu v jej očiach. Bola mi vydaná na milosť a nemilosť.  Kedykoľvek som jej mohla podrezať hrdlo. Tak ľahko...jedným ťahom by jej duša zmizla z tohto sveta.
     Riečne víly boli nesmrteľné asi tak ako elfovia. Pokiaľ im nikto neublížil mohli žiť večne. Ak sa im však niečo stalo tak ich jednoducho nahradila iná víla zrodená z vôd rieky, v ktorej mala stráviť zvyšok života.
     ,,Cesta je voľná" riekla priškrtene a len čo som povolila tlak ostria a nechala ľad stratiť sa vo vode padla na kolená
     S úsmevom na perách som nastúpila do loďky a kývnutím hlavy dala Narglenovi znamenie, že môžeme ísť ďalej. Chvíľu sme len mlčky veslovali tmou a nik z nás sa neozýval. Všimla som si, že nad niečím rozmýšľa. Spozoroval azda to ako som si boj s tou Vannirou užívala? Zaskočilo ho to? Možno si myslel, že moje minulé ja je už dávno preč. Ak áno, tak sa hlboko mýlil. Nemohla som to všetko vymazať jednoduchým mávnutím ruky, to by nešlo. Na svetlo si budem zvykať ešte dosť dlho.

    Pred tým som nepoznala nič iné len tmu, nenávisť a zlobu. Silu som získavala z negatívnych pocitov a ostatné ma učili potlačiť. Mal by pochopiť, že dedina menom svetlá láska je pre mňa stále nová. Jej zákutia ešte nepoznám, veď sa sotva vyznám v tých hlavných uliciach. Zázraky sa už dávno nedejú tak často ako by sme potrebovali...

   Možno mi poviete, že som sa zlepšila alebo mi azda pristrihnete sebavedomie s tým, že je to hrozné. Avšak z tohto úryvku mám zmiešané pocity a u mňa nikdy neveštia nič dobrého. 

                                                                       Vaša Diarsie

sobota 24. augusta 2013

Konečne doma

  Veru nič nie je lepšie ako domov. Aj keď celý deň strávený pri Jadranskom mori rozhodne má niečo do seba (možno riziko spálenia chrbta) tak teplu a pohodliu vlastnej postele sa nič nevyrovná. V mnohých ohľadoch mi však dovolenka dala kopec nových síl do písania. Čoskoro Vám sem pridám aj sľubovaný úryvok. Len sa musím rozhodnúť, ktorý z tých pár čo mám vybratých pridám.
  Po dovolenke sa však aj obohatila aj moja zbierka oslíkov o nový prírastok s batožinou na chrbte. Z každej dovolenky za posledné štyri roky mám jedného a už sa z toho stal zvyk.


                                                                                    Vaša Diarsie 

pondelok 12. augusta 2013

Ukážka?

Tak som si myslela, že by som Vám sem mohla dať ďalšiu ukážku z mojej poviedky. Áno, tej čo teraz píšem a spomínam ju buď ako "rozpracovaná poviedka" alebo pod pracovným názvom "mená". Stále tu o nej rozprávam... Nakuknúť do nej som Vám však aj tak dovolila len raz a aj to na nie práve najlepšej ukážke.
Dovoľte mi to teda napraviť a spýtať sa: ,,Chcete ju?"
Čaká totiž len na Vás :)

                                                                Vaša Diarsie

Upozornenie

Upozorňujem, že od dneška je na blogu možné pridávať aj anonymné komentáre. Doteraz mohli komentáre pridávať len ľudia čo mali niečo spoločné s Google+, LiveJournal, WorldPress, TypePad,AIM,OpenID, Názov/URL.
Keď budete pridávať anonymný komentár podpíšte sa prosím aspoň nejakou prezývkou, ďakujem.


                                 Vaša Diarsie

  

sobota 10. augusta 2013

Nový šat

Zdravím!
Už dosť dlho bol blog oblečený stále v tých istých šatách, preto som ho zaodela do nového. S tým starým som nebola až tak úplne spokojná a pravdu povediac nie som ani s týmto. Avšak nebudem klamať ak poviem, že sa mi tento zdá lepší.
Použila som jedno z pozadí, ktoré ponúka Blogger a trochu som si ho upravila. Nuž to by som nebola ja keby som neznehodnotila prácu niekoho iného.
Každopádne dúfam, že sa Vám bude nový odev môjho blogu páčiť.

                                                   Vaša Diarsie

PS: komentáre potešia (ach...som to už zúfalá)
Waiting for comments...

pondelok 5. augusta 2013

Akenar

Tu máme ďalšiu výtvarne stvárnenú postavu z mojej rozpracovanej poviedky. Jej meno je, ako už názov príspevku napovedá, Akenar. Je kráľovná Lesného ľudu, rasy žijúcej hlboko v Aganskom lese. Viac Vám o nej nepoviem...dnes mi akosi ťažko lezú vety z hlavy.

nedeľa 4. augusta 2013

Kreslíme a maľujeme

Zdravím,
tu je menší náhľad do mojej tohto týždňovej tvorby.



                  Vaša Diarsie

štvrtok 1. augusta 2013

Časopis mojej školy

Zdravím,
rada by som upozornila na časopis školy, ktorú navštevujem. Mám v ňom pár príspevkov ale sú tam aj iné, veľmi zaujímavé články čo si zaslúžia pozornosť.Obzvlášť zaujímavé sú básne od Dominiky Tóthovej pri ktorých tá moje vyzerajú ako kus mastného papiera.
   Ale ak máte chuť na niečo zábavné sú tam aj vtipy, ktorými prispela moja spolužiačka Katka Nagyová. Časopisu však nechýba ani vážna stránka v podobe článku o koncentračnom tábore Auschwitz. Ten som ja a pár žiakov školy pod dozorom pani učiteliek navštívili na školskom výlete do Poľska v Apríli.
   Viac Vám už neprezradím, nakuknite do čapopisu (ako som hovorila v škôlkárskom veku) a skráťte si tie dlhé letné večery.

http://www.oabuke.netkosice.sk/Stranky/foto/foto/Casopis%202013/Casopis%202013.pdf

                                                             Vaša Diarsie