Horami dolami...

   Tak Vás opäť zdravím,
chcela by som sa vám ospravedlniť za moje dlhšie mlčanie. Mala som veľa povinností a na tento môj tichý blog mi akosi neostal čas.
   Rada by som počula Váš názor na jednu moju básničku, ktorá vznikla počas menšej depky. Nie je dlhá a ako väčšina mojich básni ani veľmi dobrá, predsa však chcem počuť nejakú tú kritiku a rady od skúsenejších.

Horami dolami

Horami  dolami,

pustím sa do jamy.

Kráčam len osudom,

ďaleko za morom.

Cestou necestou,

tou riekou divokou.

Idem tým osudom,

k mestu kde stojí dom.

Horami dolami,

pustím sa do jamy.

Ďaleko preč,

zanechám všetku sprieč.

Žijem tým osudom,

čo kľačí pred svetom.

Kričí a ryčí,

že všetko zničí.

Horami dolami...

tou cestou so snami.

                                                 Vaša Diarsie

Brela

  Tu je ďalšia postava z mojej možno viac ako len poviedky (odteraz to budem nazývať Mená). Tentoraz som zašla na tú druhú stranu. Brela je "obyčajná" ľudská žena, ktorej najlepším priateľom je meč. Aj napriek tomu, že už má 76 stále plná sily a života. Zapríčiňujú to elixíry, ktorými ju začali v Tesgrade (sídlo hl. zápornej postavy) nalievať keď objavili jej talent. Avšak aj napriek tomu, že vyzerá mlado a je plná sily jej duša opustí svet živých keď nadíde jej čas.
   Do Tesgradu sa dostala ako osemnásť ročná, prišla tam z vlastnej vôle. Psychicky na dne, vyčerpaná rozhodla, že svoj život zapredá temnote...
   Brela má dlhé hnedé vlasy siahajúce po pás a zelené oči. Pre príbeh je významná hlavne tým, že to ona naučila hlavnú, postavu teda Ertel umeniu meča. Teda ju pozná viac ako je Ertel ochotná pripustiť.

Úryvok

Zdravím,
áno ešte žijem. Viem, že som sa tu dlho neukázala, ale na vine je škola. Veru tak, tá potvora, ktorá nám veľa dáva a ešte viac berie. Svoju neprítomnosť vám však vynahradím úryvkom z mojej možno viac ako poviedky, ktorú od tejto chvíle budem prezentovať pod názvom Mená.
   Skôr ako sa však pustíte do čítania upozorním vás na jednu maličkosť. Smrť je v mojej poviedke mužského rodu. Tak teda prajem vám príjemné čítanie.

     Tasila som teda Legun torgo a pri pohľade naň Brela trochu zaváhala, no vzápätí sa rozbehla a zúrivo švihla mečom. Zúrivo a predsa ladne ako jarný vánok. Meč bola síce bola jej predlžená ruka, no za tie roky som jej ťahy už poznala a ranu som poľahky odrazila. Hneď  na to ma však začala zasypávať spŕškou rán a nepovoľovala.

     Rukoväte pri nárazoch rinčali a Brela mi nedovolila zaútočiť, mohla som sa len brániť, no ani ona nemohla nado mnou získať prevahu.  Súboj bol vyrovnaný.

     Na rozdiel od Brely som však mala schovanú kartu v rukáve, mágiu.

     Zvrtla som sa na pravej nohe a dostala sa tak na chvíľu mimo dosahu jej meča. V tú chvíľu sústredím svoju silu do znehybňujúceho kúzla, ktoré vyšlem na Brelu. Zaberie. Brela ostala nehybná. Skríknem na Narglena, ktorého zbadám neďaleko ako bojuje proti vojakom ich vlastnou zbraňou. Zdá sa, že je celkom zdatný bojovník aj keď tomu stav v akom som ho našla nenasvedčoval.

     Zrazu mi telom prešla ostrá vlna bolesti. Sklonila som svoj zrak dole. Z brucha mi trčal šíp s bielymi letkami. Chytila som ho do rúk v snahe vytiahnuť ho, avšak bolesť otupujúca moje vnímanie bola rýchlejšia, podlomila mi kolená a ja som sa zvalila na zem.

     Začula som Narglenov výkrik. Krátko na to zbadám čierneho vlka. Smrť, pomyslím si. Prišla si po mňa...

                                                                    Vaša Diarsie 

ACEO

Ešte vám sem hodím pár ACEO kartičiek, ktoré som namaľovala/nakreslila v poslednej dobe :)

Pre Elorén:

Pre Fey:

Snáď sa vám páčia.

                                  Vaša Diarsie

Áno, alebo nie?

       Je 22:53 a ja rozmýšľam, už dlho mi totiž leží v hlave myšlienka dať vám prečítať úryvok z mojej často-krát spomínanej poviedky. Áno, tej poviedky, ktorú práve teraz píšem. Možno to bude viac ako len poviedka...nerobme však predčasné závery.
       Rozhodnutie ale nechám na vás. Položím vám teda otázku: ,,Áno, alebo nie?"
       Odpovede píšte do komentárov.

                                                                  Vaša Diarsie

Kreslíme vtáčiky

  Zdravím,
tak aby to nevyzeralo, že po výtvarnej stránke zaostávam tu máte pár mojich najnovších obrázkov. Kukučku obyčajnú a slávika červienku.
   Samozrejme, že chcem vedieť ako sa vám páčia.

                   Vaša Diarsie

Ďalšia nová poviedka - strata

Ahoj,
nuž zdá sa, že lámem rekordy. Moja prvá poviedka zaoberajúca len jednu stranu! Je príjemné vedieť, že viem napísať aj niečo krátke.
   A čo mi poslúžilo ako inšpirácia? Len jedna veta: ,,Aj malé meškanie môže spôsobiť veľké problémy".
   Budem rada ak mi poviete to aký máte na poviedku názor. Tu je poviedka: http://sleepingdragondiarsie.blogspot.sk/p/strata-menom-heim-svitalo.html

                                                 Vaša Diarsie